Vitajte v Mexiku

Po dlhom a náročnom lete sme konečne pristali v mestečku Cancún, ktoré sa nachádza na juhovýchode Mexika. „Potrebujem cigaretu „ to bola moja prvá reakcia po 15 hodinách strávených v lietadle. Vízovou kontrolou sme prešli úplne bez problémov a dokonca sme nemuseli platiť žiadne poplatky. „Neverím že sme naozaj tu „ povedala Lucia a snažila sa natáčať každý náš krok. Veľmi rýchlo sme sa zorientovali a zobrali náš prvý autobus, ktorý to mal namierené do centra. Ja som ešte stále neverila že toto sa naozaj deje. Môj ruksak bol taký ťažký a ja som bola taká unavená že v tej chvíli by som dala čokoľvek aby som si mohla ľahnúť do mojej postele. Bolo asi tak osem hodín večer a vonka už bola parádna tma. ( pravidlo číslo 1. vždy sa snažte dostať na určené miesto, ešte pred večerom ). Ale našťastie sa nám podarilo doraziť na naše ubytovanie v čas a v celku. Teda aby som upresnila slovíčko ubytovanie – čakal na nás Georgo. Georgo bol nás prvý hostiteľ z Couchurfingu. Pre tých ktorý sa nestretli s touto stránkou, je to online aplikácia pre cestovateľov z celého sveta. Ľudia ťa ubytujú v ich dome na pár dní a úplne zadarmo. Na tejto stránke máš vytvorený vlastný profil, kam ľudia píšu referencie, môžeš si tam pridať fotky a napísať pár vecí o sebe. Táto možnosť cestovania sa stala taká populárna, že ju využívajú ľudia z celého sveta, čiže môžeš mať zadarmo ubytovanie kdekoľvek a kedykoľvek. Ľudia to robia z rôznych dôvodov : Oni sami sú cestovatelia a využívajú túto stránku, alebo proste majú radi spoznávať nových ľudí rôznych kultúr. A tu sa dostávam k prvému bodu „Ako cestovať za málo peňazí.

„ Toto bude vaša izba, kde máte vlastnú kúpeľňu. Kuchyňa ktorú môžete využívať kedykoľvek a tiež malá práčovňa, ak si budete potrebovať niečo oprať“. Georgo bol skvelý hostiteľ a jeho dom vyzeral naozaj úžasne. Bývali sme v chránenej zóne s vlastnou ochrankou. Georgo pracoval v klube Coco Bongo, tento klub musí navštíviť každý jeden turista, ktorý zavíta do Cancúnu. Navrhol nám ísť s ním do práce, ale keďže sme boli taká unavené z cesty nakoniec sme skončili v posteli.

Na druhý deň ráno sme vstávali o ôsmej, s tým že o hodinku odchádzame do mesta. Georgo bol taký skvelý že nás zobral autom na pláž, poukazoval nám mesto a vysvetlil ako si zobrať autobus a dostať znova domov. Závan Karibské mora a pohľad na neskutočné krásne pláže bol neopísateľní. „Neverím že sme tu „ sme si opakovali stále dokola a dokola. Nevedeli sme dočkať kedy skočíme do mora. Voda bola neskutočne osviežujúca a jej farba bola priezračná. Moje zmysly reagovali na všetko. Dotyk piesku bol hodvábny, vôňa slanej vody, šum mora a pohľad ktorý dával pocit slobody. Na moju pokožku dopadali lúče slnka, moja biela farba sa zmenila na červenú veľmi rýchlo. Na tvári sa mi objavili malé pehy, ako keď som bola malá a moje blonďavé vlasy si užívali závan vetra. V tej chvíli zmizli všetky problémy a obavy z mojej hlavy.

Na ceste domov sme sa snažili nájsť tú správnu zastávku, no nedarilo sa nám. V tej chvíli som si spomenula na všetky slová mojich kamarátov „ Ste úplne bláznivé že idete do Strednej a Južnej Ameriky bez toho aby ste hovorili po španielsky“. Bolo veľmi ťažké nájsť niekoho, kto rozpráva po anglicky. Na naše prekvapenie, ľudia boli neskutočné zdvorilý a snažili sa nám pomoc ako len vedeli.

„Hey, potrebujete pomôcť“? zrazu sa ozval mužský hlas, hovoriaci po anglicky. Bolo to ako malé svetielko nádeje. „ Ďakujeme, potrebujeme nájsť autobusovú zastávku“. „Nemám tušenie kde by to mohlo byť, ale viem po španielsky a tak vám môžem pomôcť sa niekoho opýtať“. On bol naša záchrana, prechádzal sa s nami do vtedy, kým sme niekoho nenašli, kto by vedel o danej autobusovej zástavke. Konečne sme si mohli zobrať autobus domov. Ale viete čo sa stane keď dve blondíny sa rozhodnú cestovať po svete? Oni sa stratia znova a znova. Pani ktorá nám nakoniec pomohla dostať sa domov, zadala adresu do navigácie a ponúkla nám odvoz.

Náš deň nie lenže bol úžasný vďaka krásnemu prostredie, ale hlavne vďaka tak úžasným ľudom okolo nás. Ľudia nás varovali pred Mexikom, že vraj je to nebezpečná krajina. Nedajte sa oklamať novinovým článkom, alebo úryvkom z televízie. Rozprávajte sa, spoznávajte a hlavne rešpektujte...